Choď na obsah Choď na menu
 


Trochu zo základov genetiky

1. 1. 2011

U každého diploidného potomka alelárny pár pozostáva z jednej alely otcovskej a jednej alely materskej. Prenos alel na potomkov podlieha základným pravidlám kombinatoriky.
Ako prvý vyriešil túto problematiku práve Mendel. Od neho taktiež pochádzajú kombinačné (Mendelovské) štvorce.: Jeho poznatky sa dajú  zhrnúť do tzv.  3 Mendelových zákonov:

1. Mendelov zákon

Zákon o uniformite F1 (1. filiálna = prvá generácia potomkov) generácie. Pri vzájomnom krížení 2 homozygotov vznikajú potomkovia genotypovo i fenotypovo jednotní. Pokiaľ ide o dva rôzne homozygotné jedince sú potomkovia vždy heterozygotnými hybridmi.

Obrázok

Pri krížení dvoch homozygotov (dominantného - AA a recesívneho - aa) vzniká jednotná generácia potomkov - heterozygotov s rovnakým genotypom (Aa) aj fenotypom.

2. Mendelov zákon

Zákon o náhodné segregácii génov do gamét. Pri krížení 2 heterozygotov môže byť potomkovi odovzdaná každá z dvoch alel (dominantná i recesívna) s rovnakou pravdepodobnosťou. Dochádza teda ku genotypovému a tým pádom aj fenotypovému štiepeniu - segregácii. Pravdepodobnosť pre potomka je teda 25% (homozygotne dominantný jedinec): 50% (heterozygot): 25% (homozygotne recesívny jedinec). Teda genotypový štiepny pomer 1:2:1. Fenotypový štiepny pomer je 3:1, ak je medzi alelami vzťah kodominancie zodpovedá fenotypový štiepny pomer štiepnemu pomeru genotypovému (tj 1:2:1).

Obrázok

Obrázok predstavuje kombinačný štvorec, znázorňujúci spätné kríženie dvoch heterozygotov. Genotypový štiepny pomer je 1:2:1, fenotypový štiepny pomer je 3:1 pri úplnej dominancii alebo 1:2:1 pri neúplnej dominancii.

 
 
 
 
3. Mendelov zákon

 Zákon o nezávislej kombinovateľnosti alel. Pri skúmaní 2 alel súčasne dochádza k tej istej pravidelnej segregácii. Ak máme 2 dyhybridy  AaBb môže každý tvoriť 4 rôzne gaméty (AB, Ab, aB, ab). Pri vzájomnom krížení teda z týchto 2 gamét vzniká 16 rôznych zygotických kombinácií. Niektoré kombinácie sa však opakujú, takže nakoniec vzniká iba 9 rôznych genotypov (pomer 1:2:1:2:4:2:1:2:1). V konečnom dôsledku sa nám ponúkajú len 4 možné fenotypové prejavy: dominantný v oboch znakoch,  

                               v 1. dominantný a v 2. recesívny

                               v 1. recesívny a v 2. dominantný

                               v oboch recesívny

 Fenotypový štiepny pomer je  teda 9:3:3:1. Tento zákon platí len v prípade, že sledované gény sa nachádzajú na rôznych chromozómoch, alebo ich génová väzba je natoľko slabá, že nebráni ich voľnej  kombinovateľnosti.

Obrázok

Obrázok predstavuje kombinačný štvorec, znázorňujúci pomer genotypov pri dvojnásobnom krížení. Rovnaké zafarbenie označuje rovnaký genotyp.

Obrázok

Obrázok predstavuje kombinačný štvorec, znázorňujúci pomer fenotypov pri dvojnásobnom krížení.. Rovnaké zafarbenie označuje rovnaký fenotyp.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.